Život Prešova
online
online
Naši bývalí prezidenti: Jozef Tiso (1939 - 1945)
22.03.2009 Celý región
Predseda slovenskej autonómnej vlády (1938-1939)Predseda vlády (marec-október 1939), jediný prezident vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945), poslanec československého parlamentu, člen československej vlády, ThDr. Jozef Tiso, sa narodil 13. októbra 1887 vo Veľkej Bytči( dnes je to Bytča) pri Žiline. Patrí medzi najkontroverznejšie postavy našich dejín.
Bol rímskokatolícky kňaz, dekan a farár v Bánovciach nad Bebravou, a aj počas funkcie prezidenta vojnovej Slovenskej republiky pokračoval Tiso vo svojej práci ako farár.
V roku 1918 vstúpil do Slovenskej ľudovej strany, ktorá sa od roku 1925 premenovala na Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu (HSĽS). Po smrti Andreja Hlinku v roku 1938 sa dostáva na čelo strany a stal sa jej vodcom.
Hitlerovské Nemecko na základe rozhodnutia Mníchovskej konferencie v septembri 1938 obsadilo Sudety, československý prezident Edvard Beneš sa v októbri 1938 vzdal svojho úradu a emigroval z krajiny. Slováci vyhlásili autonómiu v rámci Československa a Tiso, ako vedúci najväčšej vtedajšej strany - HSĽS sa stal 7. októbra 1938 (do 9. marca 1939) predsedom vlády autonómneho Slovenska.
Po pozvaní Tisa do Nemecka (13. marca 1939) vyhlásil na druhý deň slovenský snem - 14. marca 1939 nezávislosť Slovenska a Nemecko potom obsadilo zvyšok Česka.
Jozef Tiso bol ministerským predsedom nezávislého Slovenska od 14. marca 1939 do 26. októbra 1939. Vtedy (26. októbra 1939) sa stal prezidentom Slovenska.
V roku 1944 sa Jozef Tiso postavil proti antifašistickému povstaniu na Slovensku a proti obnoveniu ČSR. Žiadal Nemecko o vojenskú pomoc a ako jeho spojenec vystupoval až do porážky Nemecka v máji 1945.
Dňa 3. apríla 1945 odišiel Tiso zo Slovenska, po jeho vydaní zo zahraničia sa začal súdny proces. Tisa obvinili z rozbitia Československa, likvidácie demokratických práv a slobôd na Slovensku a nastolení totalitného režimu, z deportácií slovenských Židov a aktívneho vystúpenia proti SNP. Obvinili ho aj zo zavlečenia Slovenska do vojny proti Poľsku, ZSSR, Veľkej Británii a USA.
Dňa 15. apríla 1947 bol vynesený rozsudok - trest smrti obesením a 18. apríla 1947 bol rozsudok uskutočnený.
Bol rímskokatolícky kňaz, dekan a farár v Bánovciach nad Bebravou, a aj počas funkcie prezidenta vojnovej Slovenskej republiky pokračoval Tiso vo svojej práci ako farár.
V roku 1918 vstúpil do Slovenskej ľudovej strany, ktorá sa od roku 1925 premenovala na Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu (HSĽS). Po smrti Andreja Hlinku v roku 1938 sa dostáva na čelo strany a stal sa jej vodcom.
Hitlerovské Nemecko na základe rozhodnutia Mníchovskej konferencie v septembri 1938 obsadilo Sudety, československý prezident Edvard Beneš sa v októbri 1938 vzdal svojho úradu a emigroval z krajiny. Slováci vyhlásili autonómiu v rámci Československa a Tiso, ako vedúci najväčšej vtedajšej strany - HSĽS sa stal 7. októbra 1938 (do 9. marca 1939) predsedom vlády autonómneho Slovenska.
Po pozvaní Tisa do Nemecka (13. marca 1939) vyhlásil na druhý deň slovenský snem - 14. marca 1939 nezávislosť Slovenska a Nemecko potom obsadilo zvyšok Česka.
Jozef Tiso bol ministerským predsedom nezávislého Slovenska od 14. marca 1939 do 26. októbra 1939. Vtedy (26. októbra 1939) sa stal prezidentom Slovenska.
V roku 1944 sa Jozef Tiso postavil proti antifašistickému povstaniu na Slovensku a proti obnoveniu ČSR. Žiadal Nemecko o vojenskú pomoc a ako jeho spojenec vystupoval až do porážky Nemecka v máji 1945.
Dňa 3. apríla 1945 odišiel Tiso zo Slovenska, po jeho vydaní zo zahraničia sa začal súdny proces. Tisa obvinili z rozbitia Československa, likvidácie demokratických práv a slobôd na Slovensku a nastolení totalitného režimu, z deportácií slovenských Židov a aktívneho vystúpenia proti SNP. Obvinili ho aj zo zavlečenia Slovenska do vojny proti Poľsku, ZSSR, Veľkej Británii a USA.
Dňa 15. apríla 1947 bol vynesený rozsudok - trest smrti obesením a 18. apríla 1947 bol rozsudok uskutočnený.
0
www.ZIVOTPO.sk
